Klop-klop.
Dažďové kvapky stekali po okne.
Klop-klop.
Aké má krásne, dlhé nechty.
Konečne si ich prestala okusovať.
Po tvári jej prebleskol letmý úsmev.
Vstala.
Urobila pár krokov a poodišla od okenice.
Zatackala sa.
Musela si opäť sadnúť.
Bolo to nesmierne bolestivé.
Už nikdy mu to nedovolí. Nikdy.
Keby vtedy v aute nemyslela na tú hroznú noc, vôbec sa to nemuselo stať.
Zahryzla si do pery.
Bude to tvať ešte dlho, kým sa naučí chodiť bez barlí.
"Do riti!"
Polohlasne zakliala.
Za oknom sa blislo.
Unavene sklopila oči. Bola vyčerpaná. Vyčerpaná z myslenia.
A bolesti.
"Nie," zašepkala.
"Do riti už radšej nikdy nie..."
Komentáre